Bratislava: Tatran, 1975. — 295 s.
Anton Popovič (1933-1984) bol slovenský literárny historik a teoretik, jeden z najvýznamnejších slovenských aj svetových translatológov.
Pôsobil na Nitrianskej univerzite ako najdôležitejší z následníkov a pokračovateľov Jiřího Levého. Založil tzv. Nitriansku translatologickú školu, ku ktorej patrili predovšetkým jeho žiaci, mj. Ján Vilikovský a František Miko. Hlavnou Popovičovou snahou bolo osamostatniť translatológiu, ktorá v jeho dobe (tj. v 60. rokoch 20. storočia) stále platila za súčasť filológie. Obhajoval spoločenskú funkciu prekladu ako jedného z hlavných prostriedkov medzikultúrnej komunikácie. Zabýval sa predovšetkým výskumom a vytváraním potrebnej terminológie.